Duch a duša Jozefa Kronera alebo história Kronerovej busty

[2014-02-20] Rozhovor s Elenou Pätoprstou, autorkou busty legendárneho Jozefa Kronera, sochárkou a poslankyňou za mestskú časť Petržalka a za Bratislavský samosprávny kraj
Duch a duša Jozefa Kronera alebo história Kronerovej busty

Sochárka Elena Pätoprstá pri práci na buste. Kliknutím obrázok zväčšíte.

 

Prečo si sa rozhodla urobiť bustu Jozefovi Kronerovi?

Priatelia z Považskej Bystrice ma poprosili o pomoc pri realizácií tabule venovanej umeleckej rodine Kronerovcov. Pôvodne sa mala osadiť na dome, kde Jozef Kroner istú dobu žil. Kvôli administratívnym komplikáciám s osadením na budove sa priatelia rozhodli, že sa vytvorí samostatný pomník v parčíku oproti budove.

Pomník som navrhla z nádherného červeného vápenca z Ladiec, lebo som chcela použiť miestny kameň z okolia Považskej Bystrice, kde Kronerovci žili. Na pomník som sa rozhodla dať bronzovú bustu najznámejšieho predstaviteľa tejto umeleckej rodiny, teda hereckú legendu Jozefa Kronera.

 

Ako dlho si na buste pracovala?

Som výtvarník, ktorý sa vo svojej tvorbe vyjadruje súčasnými technológiami, videom a sklonom k minimalizmu. Pri tvorbe busty som však myslela na Zuzanu, dcéru Jozefa Kronera, a prežívala som spolu s ňou bolesť, ktorú prežíva dieťa, keď zomrie milovaný a talentovaný otec. To bol dôvod pre realizovanie realistického poňatia busty, akési oživenie človeka a nájdenie toho najpodstatnejšieho, čo sme milovali na tomto mimoriadnom hercovi. Isté zmŕtvychvstanie herca, ktorého nenechala v jeho najlepších rokoch „normalizačná kultúra“ hrať divadlo a ktorého zahraničné filmy nemali u nás ani len premiéru.
Pretože sa ho už, žiaľ, nedalo portrétovať živého, musela som si nazhromaždiť viac ako stovku fotografií z rôznych časových období Kronerovho života, dokonca som študovala aj fotografie jeho brata Ludvika, pretože sa na seba podobali. Počas pol roka som urobila som asi pätnásť verzií. Keďže som mala k dispozícii iba jeden stojan, tú najnovšiu verziu som prerábala vždy z tej predchádzajúcej.

 

Prečo je busta aj v Považskej Bystrici aj v Bratislave?

Jozef Kroner bol výnimočnou osobnosťou, predsa si zaslúži, aby mal bustu aj v  meste, kde istý čas žil,  a aj tam, kde roky pôsobil. Keď Zuzka odhaľovala bustu v Považskej Bystrici, hovorili sme o tom, že viaceré filmy s Jozefom Kronerom, ktoré sa nakrútili  mimo vtedajšieho Československa, nemali u nás ani len premiéru. Sľúbila som jej preto, že sa pokúsim dostať tieto filmy na Slovensko a premietnuť ich pri odhalení busty v Bratislave.

 

Zuzana Kronerová sa o buste vyjadrila s veľkým uznaním, keď povedala: „Busta dokázala vystihnúť nielen jeho podobu, ale najmä jeho dušu i ducha“. Bustu si robila bez nároku na honorár. Je to vôbec možné?

Je to tak, návrhy aj bustu som robila bez nároku na honorár.

Musím sa priznať, že prácu na buste som nevedela dokončiť, lebo ma  natoľko bavila. Popri môjmu pôsobeniu  protikorupčnej aktivistky a poslankyne, kde väčšina mojej námahy a mravčej prace stroskotá na ľudskej chamtivosti a politickej nekultúrnosti, práca na buste bol dokonalý relax a neuveriteľná radosť. Preto zrejme aj tých pätnásť variant a pol roka modelovania. Zuzanin osobný  pohľad na bustu bolo moje meradlo náročnosti vizuálneho stvárnenia toho, čo ona nakoniec nazvala „duša môjho otca“.

Na pomník, odlievanie aj slávnostné odhalenie v Považskej Bystrici sa vyzbierali aktívni obyvatelia mesta. Miestny úrad nedal na pomník ani korunu, dokonca občania museli zaplatiť aj za zabratie verejného priestoru. V Bratislave na odlievanie prispela Nadácia hlavného mesta Bratislavy a na tabule na budove kina Mladosť sa vyzbierali Bratislavčania vďaka pomoci nadácie Dobrá krajina.

 

Na čom teraz pracuješ?

Okrem množstva podnetov obyvateľov Petržalky, práci na vytvorení prvej bezzásahovej rezervácie, ktorú pracovne nazývame Pramene Vydrice, či petícií na ochranu mestských lesov a robote, ktorá ma živí, robím na buste Dominika Tatarku. Ďalšieho muža našej novodobej histórie, ktorému sme podľa mňa dlžni veľkú dávku verejného aj oficiálneho uznania. Mojím cieľom je vrátiť ľuďom pohľad späť k našim dejinám. Vyrovnanie a dokonalé prelúskanie kontroverzných častí našich dejín a nahliadnutie na biele miesta a chyby v našej histórii akútne potrebujeme na to, aby sme naše chyby neustále neopakovali. Ale aby sme aj našli  v sebe hrdosť a odvahu tvoriť svojimi osobnými činmi dejiny tejto krajiny, vrátiť do nej slušnosť, zákonnosť a spravodlivosť. Preto je podľa mňa potrebné „zmŕtvychvstanie“ ľudí ako Jozef Kroner či Dominik Tatarka.

 

Rozhovor viedla Ľuba Lesná.

 

 

Busta Jozefa Kronera na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave

 

Busta Jozefa Kronera na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. FOTO: Archív autorky.

zahrnuté do:

Duch a duša Jozefa Kronera alebo história Kronerovej busty

Prečo ZMENA ZDOLA?

null

 

Prečo ZMENA ZDOLA

Pokusy ozdraviť politiku zhora boli dosiaľ neúspešné, ako to nedávno dokázal napríklad príbeh premiérky Ivety Radičovej. Ani najvyššia pozícia vo vláde ju neubránila pred tlakmi a nepriateľstvom takzvaných straníckych pozadí , ktorým prekážal jej dôraz na transparentnosť a jej boj s politickou korupciou. Prvá vláda, ktorá po čase vzbudila v občanoch nádej na zmenu, padla. Predčasné voľby priniesli len ďalšie posilnenie partokracie. Zmena je teraz už iba na občanoch, môže prísť už len od nich, zdola.

 


 

Sledujte aktuality na Facebooku:

 

stránka Zmeny zdola: http://www.facebook.com/zmenazdola

stránka Jána Budaja: http://www.facebook.com/jan.budaj.96

stránka Juraja Smatanu: http://www.facebook.com/smatana

stránka Eleny Pätoprstej: http://www.facebook.com/elena.patoprsta

stránka Jaromíra Šíbla: http://www.facebook.com/jaromir.sibl