Pravda: MiIan Zemko bol.....

[2013-09-16] Zamyslenie Jána Budaja, predsedu VPN v rokoch 1989 a 1990, k úmrtiu slovenského historika Milana Zemka, ktorý sa stal prvých slobodných voľbách podpredsedom SNR za hnutie VPN.
Pravda: MiIan Zemko bol.....

FOTO: www.sme.sk

Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke Pravdy.

 

Milan Zemko bol... To je na téme tohto textu to najhoršie.

Odišiel naozaj predčasne. Ako vedec a intelektuál bol na vrchole síl. Povolanejší iste napíšu, čo všetko nám a slovenskej historiografii zanechal, ja si však trúfnem odhadnúť, že bez jeho štúdií sa v budúcnosti nezaobíde nik z tých, čo by tej dobe chceli porozumieť.

Milan Zemko sa nevenoval 20. storočiu iba ako pozorovateľ, istý čas bol jedným z aktérov. Do verejného diania pred rokom 1989 vstúpil podporou petície za Bratislavu nahlas, v novembri bol vo vedení Verejnosti proti násiliu. Po prvých slobodných voľbách sa Zemko stal za toto hnutie podpredsedom SNR. V tejto pozícii zostal až do konca volebného obdobia v roku 1992, hoci VPN po jej politickej premene bez veľkého kriku opustil. Neodišiel však za Vladimírom Mečiarom ani neobsadil nejakú trafiku.

Patril k politikom, čo chceli v spore vedenia VPN a ich premiéra iné rozuzlenie. Ale rozpad si už priali obe strany, preto zostal verný programu a ideám. Vtedy to neznelo tak duto a bezobsažne ako dnes. Áno, pre idey VPN nemohol Zemko prijať Mečiarov štýl politiky, ale nevládal trvale akceptovať ani to provinčné a dejinných súvislostí neznalé vajatanie ustavične sa meniaceho vedenia VPN, navyše pod tlakom meniacich sa síl v pražskom centre moci.

Zemko vedel o politickom príbehu Prahy a Bratislavy v minulom storočí dosť na to, aby predpokladal budúce zápletky v tej staronovej dráme, a tušil aj ich fatálne rozuzlenie. Upozorňoval na to, že sa prenecháva obhajoba slovenských záujmov iným politickým silám, ale márne. VPN sa zriekala, pokiaľ išlo o národné otázky, aj vlastného volebného programu.

Nenadchýnala ho ani druhá hodnotová pirueta: vedenie VPN po voľbách opustilo aj sociálno-liberálne hodnoty. Vzápätí „sklausovatelo“, pričom v tej náhle objavenej konzervatívnej pravicovosti a antikomunizme sa predvádzalo pápežskejšie ako sám pápež. Pritom hnutie na poste federálneho premiéra reprezentoval normalizačný komunista Marián Čalfa, ktorý v ďalších voľbách roku 1992 viedol aj kampaň VPN (ODÚ). V nich hnutie stratilo z 30 percent voličov z roku 1990 približne 26 percent. Potom vedenie zrušilo vlastný politický subjekt, čím zanikla právna kontinuita VPN, protitotalitného hnutia nežnej revolúcie.

Milan Zemko videl, ako v nedávno sebavedomom hnutí rastie neistota a ako sa provinčné podkladanie pražskému centru stáva opäť cestou k osobným kariéram. A tak, hoci to Milan nemal v letore, sa v istú chvíľu vzoprel. Nemienil byť v SNR iba ramenom cudzích záujmov, a to ani vtedy, ak by mal byť súčasťou tej českej elity, ku ktorej ho viazalo toľko priateľských vzťahov a spoločne zdieľaná kultúra.

Ako podpredseda Národnej rady odmietol vo februári 1992 tzv. mílovské dohody, lebo v nich videl len spôsob zakrytia debaklu slovenských úsilí o federálne partnerstvo. Na rokovaniach videl, čo sa verejnosti tajilo: že prakticky celá česká stranícka scéna už pred voľbami 1992 odmietla každé slovenské (t. j. partnerské) riešenie ústavnej krízy. Najmä požiadavku uzavrieť zmluvu o federácii a vytvárať federáciu zdola, od vôle oboch národných republík.

Pri hlasovaní o týchto dohodách v predsedníctve SNR rozhodol jediný hlas. Zemko pre seba vyvodil dôsledky: hoci od programu hnutia neuhol, rešpektoval, že väčšina funkcionárov hnutia je už politicky celkom inde. Po rozchode s premenenou a premenovanou VPN zostal nezávislým poslancom a onedlho z vlastného rozhodnutia z politiky odišiel.

To bolo na prospech slovenskej historiografie, ale nie politiky. Takých totiž, čo by v politike nosili vždy len jeden kabát, ktorí by dbali o osobnú česť a na dôvažok mali vedomosti a svojskú noblesu, nám chýbalo a chýba.

Ak sa lúčime, je čas povedať, čoho sme boli svedkami: Zemkovou silou bola vytrvalosť, aj v názoroch. Napríklad po okupácii, počas normalizačných čistiek. Alebo v zmätkoch ponovembrovej politiky. Bol stúpencom rozumu a odporcom jalovej konfrontácie.

Zemko mal dobrú povesť a rešpekt – a to aj medzi politickými odporcami. Bol jedným z mála našich intelektuálov, ktorý rozpoznal nevyhnutnosť a prospešnosť osamostatnenia sa Slovenska, hoci viac ako iní predvídal aj problémy, ktoré to prinesie v politicky nezrelej a na zodpovednosť nepripravenej spoločnosti.

Bol slovenským patriotom a súčasne Európanom. To nebýva, žiaľ, časté spojenie, ani po dvadsiatich rokoch samostatnosti a takmer desiatich rokoch v Európskej únii. V politických a intelektuálnych polemikách aj v osobnom rozhovore bol Milan Zemko priamym človekom. Miloval umenie a rozumel mu. Často sa usmieval. Bol chápavý, priateľský a múdry muž, ktorý bude chýbať. A to nielen nám, čo sme mali šťastie osobne ho spoznať.


Ján Budaj, predseda VPN v rokoch 1989 a 1990
Text bol uverejnený v denníku Pravda dňa 16. 9. 2013

Pravda: MiIan Zemko bol.....

Prečo ZMENA ZDOLA?

null

 

Prečo ZMENA ZDOLA

Pokusy ozdraviť politiku zhora boli dosiaľ neúspešné, ako to nedávno dokázal napríklad príbeh premiérky Ivety Radičovej. Ani najvyššia pozícia vo vláde ju neubránila pred tlakmi a nepriateľstvom takzvaných straníckych pozadí , ktorým prekážal jej dôraz na transparentnosť a jej boj s politickou korupciou. Prvá vláda, ktorá po čase vzbudila v občanoch nádej na zmenu, padla. Predčasné voľby priniesli len ďalšie posilnenie partokracie. Zmena je teraz už iba na občanoch, môže prísť už len od nich, zdola.

 


 

Sledujte aktuality na Facebooku:

 

stránka Zmeny zdola: http://www.facebook.com/zmenazdola

stránka Jána Budaja: http://www.facebook.com/jan.budaj.96

stránka Juraja Smatanu: http://www.facebook.com/smatana

stránka Eleny Pätoprstej: http://www.facebook.com/elena.patoprsta

stránka Jaromíra Šíbla: http://www.facebook.com/jaromir.sibl