AKTUALITY.SK | Ján Budaj: Kauza Gorila svedčí o slovenskej politickej realite

[2012-01-26 ] Bol jednou z tvárí novembra 1989. Dve volebné obdobia vo vysokej politike nebol. Po rokoch sa chce vrátiť do parlamentu. Čo celé roky robil? Je kauza Gorila reálna? Čo si myslí o Mikulášovi Dzurindovi? Je väčším škodcom pre Slovensko ako Robert Fico? Viac Ján Budaj líder strany Demokratická únia – Zmena zdola.

Prečítajte si tento článok v pôvodnom kontexte na Aktuality.sk

Foto: TASR, SITA, PR


26.januára 2012, Bratislava, aktuality.sk, lb
Po vyše ôsmych rokoch kandidujete do parlamentu. Čo ste tie roky robili?

Predovšetkým som bol občanom, v poniektorých bratislavských kauzách som bol opäť občianskym aktivistom. Okrem iného som aj poslancom Mestského zastupiteľstva v hlavnom meste. Pokiaľ ide o tú takzvanú veľkú politiku, v tej som dúfal odvtedy, čo sa nahor dostala slušná a neskorumpovaná premiérka, v ozdravenie pravice. Ale márne, padla.

Čo bolo hlavným dôvodom pre vznik strany Demokratická únia ?

Tá strana drží kontinuitu od r. 1993, kedy som ju zakladal s M. Kňažkom. Bola prvou v samostatnom štáte. A ako prvá sa ozvala na obranu prozápadného smerovania republiky a udržania liberálnodemokratickej línie z novembra 89. Pred viac než rokom si dala do štítu slogan Zmena zdola, lebo nám začalo byť jasné, že náprava už nepríde zhora, od strán, čo sa striedajú pri moci. Išlo nám najmä o proti korupčný program, dnes by sme povedali – proti tým, čo robia  zo Slovenska  planétu opíc... Výsledok primátorských volieb bol 19%, čo bolo povzbudzujúce. Ale najviac sa vydarila  aktivizácia ľudí. Nebolo nič príjemné im priznať, že pod  náterom modrej farby sa v Bratislave zažrala poriadna korupčná hrdza. Ale cítil som povinnosť to robiť, nazývať veci pravým menom, aj keď kritizovaný primátor patril do tábora, ktorý sa považuje za protiváhu bývalých komunistov. V strane SDKÚ moju kritiku Ďurkovského neprijali... hoci to mali byť práve oni (a tiež KDH) čo si mali s ním urobiť poriadok.

Pán Ďurkovský bol nominant nielen SDKÚ – DS ale predovšetkým KDH.

Áno, praktiky postkomunistických strán mu mali byť cudzie. No neboli.

Myslíte si, že pán Ďurkovský zbohatol vo funkcii primátora Bratislavy?

Netrúfam si odhadnúť. Vieme ale, ako sa za jeho éry mesto zadĺžilo. Ako sa predávalo bez súťaží, vopred vybratým záujemcom. Najviac ale ľudí vytočili zoznamy bohatých a vplyvných ľudí, ktorým porozdával luxusné byty. Tie byty, to je hanba nejedného z bratislavskej elity. Také pokušenie som zažil aj sám -  ešte som o tom vlastne ani verejne nerozprával. Keď som bol v dobe revolúcie zvolený do Slovenskej národnej rady, prišiel za mnou šéf  kancelárie „ vybaviť  náležitosti“. S istým súcitom sa  pozrel na môj tesilový oblek a informoval ma, že odteraz mi budú šiť onakvejšie obleky za štátne, rovnako sa SNR postará o účty za môj telefón ... a  o nové bývanie. Vraj tam, kde bývam, nemám žiadnu ochranu, v noci sa dom nezamyká  a navyše v ňom bývajú dve rómske rodiny...

Asi  ste boli zaskočený...

Pýtal som sa ho, odkiaľ to všetko vie. Vraj oni v SNR musia vedieť všetko. Zamrazilo ma, ale on sa na mňa dobrácky usmieval a hovoril, že teraz sme na jednej lodi. A preto tu má pre mňa zoznam víl a bytov v najlepších štvrtiach Bratislavy. Z nich som si mal vybrať. Pýtam sa:  Po kom sú tie nehnuteľnosti,  po emigrantoch ? Vraj  nevie,  nemám sa starať ale vyberať.  Bolo to ako byť  hercom  absurdného divadla, o akom sme si  v rokoch disentu robievali tu i tam  s priateľmi  žarty. A teraz  stál ten súdruh predo mnou...  snažil som sa s ním rozísť  priateľsky, pripomenúc  novembrové heslo, že nie sme , ani nebudeme ako oni. Po rokoch už tuším, že síce som  tento druh ponuky  dostal z ponovembrovej garnitúry politikov ako prvý , ale bol som aj posledný,  čo  ten byt neprijal. Tí, čo prišli do slovenskej politiky po mne, sa zväčša sťahovali.   V niektorých prípadoch to bolo opodstatnené, častejšie  im ale išlo len o obohatenie sa.

Dostali ste vy alebo niekto z vašej rodiny byt v Bratislave?

Nie. Zostali sme ešte roky v tom istom byte, kde ma zastihol november 89. Spomínam to všetko preto, aby som ukázal, že semenišťom tunajšej gorilej korupcie nie je len jedna finančná skupina...ona k nám presiakla z doby totality a narástla v zmätkoch uplynulých dvoch desaťročí na King Konga. Kauza „papalášske byty“, podobne ako kauza odpočúvania Gorila nám dávajú nazrieť do trinástej komnaty najmä tej časti našej elity, čo sa navonok hlási k hodnotám novembra 89. Treba o tom hovoriť verejne a nahlas, samé sa to nezmení.

Je Milan Ftáčnik lepší primátor ako Andrej Ďurkovský?

Andrej Ďurkovský
Zatiaľ nepokračuje v praktikách, ktoré boli za éry Ďurkovského. Zaslúžil sa o otvorenejšiu radnicu, občania majú viac informácií. Ale nie všetko je také, ako malo byť. Strany si opäť presadili, aby mestské podniky viedli nimi nominovaní partajníci, bez toho, aby prešli odborne zameraným výberovým konaním. A to pred komunálnymi voľbami všetci sľubovali pravý opak...
Prečo sa chcete vrátiť do vysokej politiky?

Skôr idem v tejto volebnej dobe  vydať svoje svedectvo o situácii. Na  poriadnu kampaň nebudeme mať zrejme dosť peňazí. Tak sa totiž u nás nastavili pravidlá: kto nemá za sebou miliardárov, nemá šancu. Ale nebedákam nad tým, proste robím toľko, koľko viem. Aby som sa raz nehanbil, že som čušal... Zmena zdola DÚ vstúpila s tým istým úmyslom aj do komunálnych volieb. Mali sme len obmedzené prostriedky, a predsa to malo zmysel, pomery na bratislavskej radnici sa, ako som už povedal, zmenili.

Keď ste spomenuli Ivetu Radičovú, čo si myslíte o jej pôsobení vo funkcii premiérky?

Zanechala najmä pozitívnu stopu. Som jej vďačný za to, že vrátila do hry slová ako slušnosť, dôvera... a slovo nádej. Slovenská politika a aj voliči už roky upadajú do beznádeje. Takto to nemôže ísť donekonečna. Mnohí už ani neveria, že voľby ešte majú zmysel. Slovenská politika upadla, až Iveta Radičová vrátila nádej, že by sa pravica mohla raz vymaniť z toho postmečiarizmu, v ktorom uviazla. Aj preto ju odsunuli...nastavovala im zrkadlo, pripomínala sľuby, pamätala na hodnoty... to sa v gorilom prostredí neodpúšťa.

Keď SDKÚ fúzovala DÚ na čele s Ľubomírom Harachom, boli ste zásadne proti. Vzťahy s Mikulášom Dzurindom ste vtedy nemali najlepšie. Aké ich máte dnes?

Som človek z čias, kedy sa verilo, že politik má slúžiť verejnosti. A  že má plniť verejne dané sľuby. Jeden z nich bola aj dohoda päťkoalície SDK. Lepšie by bolo bývalo, ak by boli po r. 98 víťazi nad Mečiarom zmenili politickú kultúru a nepripustili návrat korupcie... ale nepodarilo sa im to. M.Dzurinda začal so svojimi lukratívnymi ponukami a Demokratická únia sa vtedy rozpoltila. Prevážili tí, čo chceli do premiérskej SDKÚ, zakladala sa nová strana moci. Aj mňa prišiel pozvať jeden zo zakladateľov, ale považoval  som to porušenie dohôd za nesprávne. Onedlho i tak všetkých mojich bývalých kolegov, čo pristúpili z DÚ, Dzurinda z politiky vytlačil.

A čo sa týka vzťahov s Mikulášom Dzurindom?

Som neskrývane kritický ku chybám, ktoré sa spájali s pôsobením Mikuláša Dzurindu  v politike počas jeho prvej aj druhej vlády. Rovnako však uznávam pozitívne veci, ktoré priniesol, najmä v zahraničnopolitickom postavení Slovenska.

Kto spôsobil Slovensku viac škôd vláda Mikuláša Dzurindu alebo Robert Fico?

Moje hodnotenie by iste nebolo objektívne, preto si  ho odpustím.

Pochopila som správne, že väčšie výhrady máte voči Mikulášovi Dzurindovi?

Mikuláš Dzurinda
Je príznačné, že úspechy ani chyby týchto dvoch strán, ktoré sa striedali pri moci  v minulom desaťročí, neboli zhodnotené, ani porovnané. Či nás viac obral Dzurinda nehospodárnou privatizáciou strategických podnikov, alebo klepkokratickí  ministri Ficovej koalície? Druhá Dzurindova vláda prikročila aj ku  privatizácii  budúcich povinných  platieb  občanov (na penzie, alebo na zdravotníctvo), čo tiež nedopadlo najlepšie. Tieto tzv. reformy nemali vždy za cieľ záujem občanov, občas aj záujem podnikateľov,  teraz sme sa dočítali, že napr. tých z Penty.
Zbohatli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš v politike?

Nechcem o tom špekulovať.

Ako by ste charakterizovali osobnostný vývoj Mikuláša Dzurindu v politike? Poznali ste ho ako kresťanského demokrata potom hovorcu SDK až po predsedu SDKÚ.

Ukázalo sa, že ak niekomu núkal spoluprácu, bolo to za cenu podriadenia sa. Mnohí verili, že sa s premiérom bude dať vyjsť...  napr. aj taký Ivan Šimko, ktorý bol doslova inžinierom založenia SDKÚ. Neskôr povedal o pomeroch, aké prevládli v SDKÚ, že sa už podobajú na tie v totalitnej  komunistickej strane... Podobné správy som neskôr počúval aj od kolegov - komunálnych politikov. Naozaj človek pri tých historkách občas nevedel, či sa smiať, alebo zaplakať...  Ale po odchode Ivety Radičovej už v SDKÚ nepoznám nikoho, kvôli komu by mi stálo za to venovať pozornosť ich pomerom .

Mnohí politici tvrdia, že z Mikuláša Dzurindu sa rokmi stal dobrý politický šachista.

Na adresu Mikuláša Dzurindu poviem už len toľko: dostal  šancu stať sa nie straníkom, ale štátnikom. Prelomové voľby 98, to bol reparát z demokracie, potvrdili sme v nich, že aj v podmienkach samostatného štátu ideme ďalej líniou, ktorú začal november 89 v spoločnom štáte, kde sme tvorili menšinu. Ten, kto mal česť viesť päťkoalíciu SDK, mal vnímať tú historickú šancu. Voliči to vnímali, prišlo ich vyše 85 percent. No  M. Dzurinda  tú šancu ani dôveru, zdá sa, nedocenil. Možno je šachista, ale nestal sa tým štátnikom, ktorého Slovensko po r. 98 čakalo. Jeho škoda... a naša tiež.

Myslíte si, že kauza Gorila reálne poukazuje na slovenskú politickú scénu?

To, čo viem o politickej scéne, mi dáva presvedčenie, že opísané deje sú veľmi, veľmi pravdepodobné. Duch, ktorý z toho textu vanie, popísal napr. M.Kňažko po odchode z SDKÚ už v r. 2002. Povedal, že na Slovensku sa niektoré strany postupom rokov zmenili na mafie. Nahrávky Gorila sú, obávam sa, pravdivým obrazom bežných praktík v našej súčasnej politike. Potvrdzujú moju dlhoročnú  kritiku partokratizmu, ktorú som začal odvtedy, čo Mikuláš Dzurinda hodil spiatočku a namiesto odstraňovania Mečiara aj s mečiarizmom, sa sním iba vystriedal.

Veríte, že sa podarí vyšetriť kauzu Gorila?

Prekáža tomu fakt, že Slovensko má „hlboko zažratý“ partokatický systém. Verejná a štátna správa sú zložené zo straníckej nomenklatúry presne tak, ako za totality. Tento fakt je obrovským mínusom slovenskej  demokracie. Ukazuje sa, že ani pravidelné a slobodné voľby nemusia zabrániť, aby sa naše politické špičky nebadane nevracali  ku všakovakým praktikám z éry totalitarizmu. Od straníckeho vplyvu nie je chránená ani taká citlivá zóna akou je prokuratúra a polícia. Spomeňte si, že to bola jedna zo základných požiadaviek novembra 89. Kto ešte dnes verí, že môžu konať nezávisle? V našom štáte sú odpočúvaní  politici aj novinári, nevyšetrujú sa zločiny, a to ani ak ide o únos prezidentovho syna...alebo vraždu korunného svedka únosu. O čo menej, ak ide „len“ o miliardovú korupciu... Slovensko naliehavo potrebuje obnovu demokracie.

Vráťme sa k otázke. Veríte, že sa podarí doriešiť Gorilu?

Pokým je verejná správa v trvalom stave konflikte záujmov, tak nie. Však ten či onen prokurátor, alebo vyšetrovateľ, sú straníckymi nominantmi. Preto slúžia vždy na prvom mieste tomu, kto ich  nominoval, a nie verejnému záujmu. V takomto prostredí je priestor pre korupciu podmienkou, a strany sú na to, aby ju spriechodnili. Ak sa nájde politik, ktorý ide proti, tak  ho pred protivníkmi neuchráni ani najvyššia funkcia.  Vlci toho, kto s nimi nevyje, dlho v blízkosti neznesú.

Bude kauza Gorila doriešená alebo nie?
Ľudia majú v rukách voličské hlasy. To je naozaj posledný bič na neslušných politikov. Ak ho múdro použijú, vec sa vyšetrí. Gorila je najzávažnejším svedectvom  o slovenskej politickej realite. Mala by nás zdvihnúť na nohy a nahnať k urnám...Je to slovenské Watergate.
Nie je talianska mafia slabým odvarom oproti slovenskej politickej scéne?

Keď  voliči znášali , že sa namiesto odbúrania mečiarizmu odbúral iba Mečiar a mečiaristické praktiky zostali na FNM, v hospodárení ministerstiev, v správaní tajnej služby – riskovali , že   budú opäť okrádaní.  Stalo sa.  Ešte horšie bolo, ak potom, čo spoznali, že  Dzurinda zlyháva, uverili, že ho musia opäť voliť ako  tzv. menšie zlo .  Práve takto sa mnohé veci  v našom štáte postupne  dostali z nôh na hlavu. Všeličo z toho,  čo sme si v novembri vydobyli,  je preč.  Majetok, sociálny zmier,  medziľudská dôvera .  Strany zbohatli, ale aj zdegenerovali. A predsa  ovládajú  štát. Ešte je tu ale ten volebný lístok...zafungovať môže ale iba vtedy, ak ho vyplníte a  vhodíte.

Nemáte pocit, že Slovensko je vo väčšom morálnom bahne ako pred revolúciu? Aj vzhľadom na kauzu Gorila?

Vtedy sme boli okupovaní Moskvou. A ešte  aj pod kuratelou Prahy. Bolo to zlé, ale jednu výhodu to malo: bola tu trestajúca ruka, dopadajúca na prílišné nezákonnosti a zlodejstvá našich papalášov. Tých občas strestala Praha, lebo ak nie, zasiahla by Moskva. Teraz skúšame, ako  si  usporiadať veci v štáte, nad ktorým máme zvrchované právo. Nik nám mocensky nerozkazuje, ale ani nás nik nechráni pred vlastnými papalášmi. EÚ - ako ukazuje aj príklad Grécka –  nemá zatiaľ nástroje, ako ubrániť občanov členských štátov pred ich vlastnými politikmi, ak sa spriahnu s bankármi alebo veľkopodnikateľmi. Ten prípad Grécka je desivý, ale aj na ňom je jedna dobrá stránka  – je nám výstrahou. Snáď sa gréckej ceste ešte môžeme vyhnúť. Kedysi som považoval svoj hlas varujúci pred nadmernou mocou strán a ich korupciou hlasom volajúceho na púšti. Voliči si roky dobromyseľne mysleli, že pri najhoršom im niekto ukradne nejaký podnik alebo vytuneluje  banku. V globalizovanom svete je ale inak. Aj naši voliči si už tiež začínajú uvedomovať, že ukradnúť (či zadlžiť, vytunelovať, a pod.) sa z vysokých politických pozícií dá aj celý štát.

Myslíte si, že ľudia ešte veria politikom?

Komu ako, tak ako všade. Iba u nás mávame väčšie problémy s rozlíšením, kto je kto. Politickí podvodníci navyše rátajú aj s našou chabou občianskou pamäťou, ovplyvniteľnosťou cez reklamu, alebo aj so  znechutením. Najmä to posledné, to znechutenie, to si treba odpustiť. Predstavte si, že na svoj  majetok ustanovíte správcu. Po čase zistíte, že správca bol nehodný a zneužíval vašu dôveru. Je  vari správne  sa vtedy znechutene odvrátiť a povedať si, že mňa už to spravovanie majetku nezaujíma? Nech si tam robia, čo chcú? Práve takto sa mnohí, možno už väčšina voličov  pozerá na politiku. Ale tá nie je nič iné, než spôsob, akým si ustanovujeme a kontrolujeme správcov majetku. Ak sa nezúčastníte ani ich výberu, ani kontroly, potom sa nečudujte, že si robia, čo chcú...

To máte síce pravdu, ale komu majú ľudia veriť, keď každá vláda mala vážne kauzy, kde sa absolútne nehospodárne nakladalo s majetkom štátu a našimi peniazmi. Nemáte pocit, že ľudia už majú právo politikom neveriť?

Majú plné právo neveriť. Ale to nič nezmení na nevyhnutnosti spravovať spoločný majetok. Niekto to predsa len bude robiť. Tí, čo neprídu voliť, zmenia najmenej. Ak voliť prídete, možno nezmeníte veľa, ale niečo áno.

Vrátim sa k pôvodnej otázke. Nie sme vo väčšom morálnom bahne ako pred revolúciou?

Komunisti rečnili o morálke, ktorej nikto neveril. Ani Vasil Biľak vrchný komunistický ideológ. Aj ten túžil po bohatstve a s tým cieľom získal od štátu palác vo vilovej štvrti Bratislavy. Náš veľkňaz robotníckeho hnutia chcel bývať ako kapitalistický buržuj. Ľudia o tom vedeli  - že  komunistická prax sa rozchádza so slovami. A ak to platí aj pre prax niektorých našich súčasných strán, ich koniec je blízko. Pripúšťam, že bahna je navôkol veľa, neraz aj špinavšieho, ako za totality. Akoby sme zabudli, koľko väčších hodnôt je na tomto svete, než peniaze. Ale vidím aj veľa čistých vecí, nových šancí, pozitívnej energie. A netreba pri tom obligátne skloňovať len nádej v mladých, ako sa zvykne. Napríklad Ladislav Chudík s manželkou bývajú v petržalskom paneláku, hoci aj oni si mohli potichu zaopatriť milionársky byt pod hradom... ale odhadujem, že majetkom neprikladali až taký význam. Majster Chudík mal a má svoje bohatstvo v hľadisku. Je príznačné, že obaja sa vedia zasadiť za prírodu, alebo prostredie pre spoluobčanov, ako to urobili napr. vo veci petržalského Draždiaku. V našej mizérii treba vidieť aj takýchto vzácnych ľudí.

Ste liberálom v liberálnej strane. Do parlamentu kandiduje SaS, ktorá sa tiež považuje za liberálnu. Aké sú medzi vami rozdiely?

Každá zo strán má vlastný príbeh a východiská. SaS má viaceré pozitívne stránky, ale mohlo by byť menej marketingu. Ja som natoľko nespolupracoval s marketingovými  agentúrami, ako s aktivistami, ktorí vzišli z autentického občianskeho prostredia. Druhý rozdiel by som videl v tom, že ZZ DÚ zostáva  prívržencom udržania Slovenska v EÚ, čo je pôvodné liberálne východisko. SaS sa stala tým, že odvolala premiérku,  známou euroskeptickou stranou. Chtiac, či nechtiac sa ocitla v blízkosti nacionalistických strán. Dnes dáva najavo, že radšej než by malo Slovensko prijímať pravidlá spoločenstva, ktorého je členom, malo by z EÚ odísť. Ja naopak verím, že účasť na projekte integrácie Európy, je naším najväčším národným úspechom. Sme po boku najvyspelejších demokracií a najbohatších ekonomík. Vyradiť nás z tohto procesu by znamenalo, že schudobnieme a ešte aj zostaneme visieť vo vzduchoprázdne poblíž Bieloruska a hospodársky, aj politicky nečitateľného Maďarska. To by nám neprinieslo prospech. Držme sa preto svojej historickej šance,  Slovensko na to má ...

Čítajte viac » Ján Budaj, Kauza Gorila, Voľby 2012

AKTUALITY.SK | Ján Budaj: Kauza Gorila svedčí o slovenskej politickej realite

Prečo ZMENA ZDOLA?

null

 

Prečo ZMENA ZDOLA

Pokusy ozdraviť politiku zhora boli dosiaľ neúspešné, ako to nedávno dokázal napríklad príbeh premiérky Ivety Radičovej. Ani najvyššia pozícia vo vláde ju neubránila pred tlakmi a nepriateľstvom takzvaných straníckych pozadí , ktorým prekážal jej dôraz na transparentnosť a jej boj s politickou korupciou. Prvá vláda, ktorá po čase vzbudila v občanoch nádej na zmenu, padla. Predčasné voľby priniesli len ďalšie posilnenie partokracie. Zmena je teraz už iba na občanoch, môže prísť už len od nich, zdola.

 


 

Sledujte aktuality na Facebooku:

 

stránka Zmeny zdola: http://www.facebook.com/zmenazdola

stránka Jána Budaja: http://www.facebook.com/jan.budaj.96

stránka Juraja Smatanu: http://www.facebook.com/smatana

stránka Eleny Pätoprstej: http://www.facebook.com/elena.patoprsta

stránka Jaromíra Šíbla: http://www.facebook.com/jaromir.sibl